Manažment ošetrovateľskej starostlivosti o onkologického pacienta s konfliktom v rozhodovaní

Alica Slamková*, Mária Boledovičová**
* Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva
** Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, Katedra ošetřovatelství a porodní asistence

Abstract

SLAMKOVÁ, A. – BOLEDOVIČOVÁ, M. Management of Nursing Care for Oncologic Patients with Decisional Conflict. In Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie [online], 2012, vol. 2, no. 1, pp. 20-25. Available on: https://www.osetrovatelstvo.eu/archiv/2012-rocnik-2/cislo-1/manazment-osetrovatelskej-starostlivosti-o-onkologickeho-pacienta-s-konfliktom-v-rozhodovani.

Aim: Development and use of standard terminology by nursing classification systems is one of the characteristics of the nursing profession in the 21^st century. The objective of the application is precise definition and formulation of the activities performed by nurses related to the needs of patients for achievement of specific outcomes. In this paper we focus on the issues of care for oncologic patients in which the decisional conflict developed in relation to health care. We emphasise the priority role of nurses in solving the nursing diagnosis Decisional Conflict (specify) 00083, including assisting patients and their families in decision making. It is important for nurses to be able to empathize with the current status of the patient, and work using the method of nursing process which provides a fixed procedure.

Methods: The methods of intervention study and content analysis were used. Mathematic and statistical methods: the Student’s t-test for two dependent samples was used in the NOC (Nursing Outcomes Classification) level. The research was performed from 2007 to 2009 in the Teaching Hospital in Nitra and the St. Svorad΄s Specialist Hospital Zobor in Nitra.

Results: The results of the research show the positive effects of the use of the chosen sets of nursing classification systems NIC (Nursing Interventions Classification) and NOC (Nursing Outcomes Classification) in decision making of oncologic patients. There are significant differences between the intervention and control groups in the performed nursing activities of the chosen set of the NIC, in terms of the lower number of performed activities in the control group. There are significant differences in comparison of the values of the indicators of the chosen NOC set between the entry and secondary measurements, in terms of reaching a decision by patients and meeting the goals.

Conclusion: The nursing classification systems can be positively evaluated in management of patients with nursing diagnosis Decisional Conflict (specify) 00083.

Keywords: conflict, decision making, choice, classification systems, nursing, alternatives, results

Úvod

Ľudia denne čelia rôznym druhom rozhodnutí – od tých najjednoduchších, s ktorými sú schopní poradiť si sami, až po tie  najzávažnejšie, pri ktorých je potrebná asistencia podporných systémov. Ošetrovateľská  diagnóza Konflikt v rozhodovaní (špecifikovať) 00083 spadá do 10. diagnostickej domény Životné princípy, do 3. triedy Súlad hodnôt, presvedčení a činov (Herdman et al., 2007, s. 281). Konfliktné rozhodovanie sa definuje ako „stav neistoty, ak sa má jednotlivec rozhodnúť medzi dvoma alebo viacerými priebehmi a toto rozhodnutie zahŕňa riziko, stratu alebo spochybnenie životných hodnôt“ (Doenges, Moorhouse, 2001, s. 293.). S uvedenou ošetrovateľskou diagnózou sa sestry často stretávajú pri svojej práci, ale riešia ju automaticky, nevedome, čo môže viesť ku vzniku chýb. Sestry by v rámci plnenia svojich úloh nemali zabúdať na to, že ich pacienti musia neraz vykonávať rozhodnutia týkajúce sa zdravia a starostlivosti o zdravie. Tieto rozhodnutia môžu do značnej miery ovplyvniť chod ďalších udalostí v ich živote, za čo do istej miery zodpovedá i sestra. V našom výskume sme sa zamerali na pacientov s onkologickým ochorením. Vzhľadom na ich kritický zdravotný stav je tvorba rozhodnutí najnáročnejšia, čo sa prejavuje aj v potrebe pomoci pri hľadaní vhodného rozhodnutia. V skutočnosti mnoho pacientov má nedostatočné alebo neadekvátne informácie o svojej chorobe a liečebných požiadavkách, z čoho vyplývajú pacientove pocity bezmocnosti a neistoty. Poskytnutím informácií by mal byť pacientovi sprostredkovaný pocit ovládania situácie a určitá miera kontroly (Tschuschke, 2004, s. 81). V kontakte s pacientom s identifikovanou uvedenou ošetrovateľskou diagnózou má sestra nie rozhodnúť za pacienta, ale poradiť mu tak, aby sám našiel riešenie – rozhodnutie, s ktorým by bol spokojný. Takýto prístup posilní jeho sebavedomie a sebestačnosť.

Cieľ

Cieľom príspevku je overiť účinnosť vybraného súboru z klasifikačného systému ošetrovateľských činností (NIC) a vybraných súborov z klasifikačného systému výsledkov ošetrovateľstva (NOC) u pacientov s ošetrovateľskou diagnózou Konflikt v rozhodovaní (špecifikovať) 00083.

Súbor

Výskum sme uskutočnili vo Fakultnej nemocnici v Nitre (Oddelenie radiačnej a klinickej onkológie) a v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor (Oddelenie klinickej onkológie). Intervenčnú skupinu tvorilo 104 pacientov, ktorí boli rozdelení do dvoch podskupín po 52 pacientov v jednotlivých zariadeniach. 1. podskupina : pacienti Oddelenia radiačnej a klinickej onkológie (52 pacientov, ďalej ORK). 2. podskupina : pacienti Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor (52 pacientov, ďalej SNZ). Kontrolnú skupinu tvorilo tak isto 104 pacientov rozdelených do dvoch podskupín v tých istých zdravotníckych  zariadeniach. Zaraďujúce kritériá pre pacientov: 1. spolupracujúci pacient, bez poruchy vedomia, 2. onkologický pacient hospitalizovaný, minimálna doba hospitalizácie 5 dní (cieľ – krátkodobý, stanovený v treťom kroku manažmentu starostlivosti o pacienta s konfliktom v rozhodovaní), 3. onkologický pacient liečený v ambulancii, minimálny kontakt s pacientom 5 dní. Vylučovacie kritériá pre pacientov: 1. nespolupracujúci pacient, 2. kontakt s hospitalizovaným pacientom menej ako 5 dní, 3. doba ambulantného kontaktu kratšia ako 5 dní.

Metodika

Vo výskume sme realizovali intervenčnú štúdiu s použitím vybraných súborov klasifikačného systému výsledkov ošetrovateľstva NOC. Použitá štatistická metóda bola Studentov t-test pre dva závislé výbery. Zo základných deskriptívnych štatistík opisujeme priemer (m) pri vyhodnocovaní aplikovaných ošetrovateľských činností vybraného súboru z klasifikačného systému NIC. Individuálny, neštandardizovaný rozhovor sme využili na zisťovanie názorov, postojov a skúseností onkologicky chorých pacientov na konfliktné rozhodovanie. Obsahovú analýzu dokumentov – chorobopisov a ošetrovateľskej dokumentácie pacientov sme využili na získanie relevantných údajov pre posúdenie pacienta, plánovanie a vyhodnotenie výsledkov pacienta v intervenčnej aj kontrolnej skupine.

Etické aspekty a konflikt záujmov

Realizácia výskumu sa uskutočnila na základe súhlasu manažmentu vybraných zdravotníckych zariadení a prekonzultovania etických otázok výskumného procesu. Účasť respondentov na výskume bola dobrovoľná a všetky údaje boli spracované dôverne. Autori deklarujú, že výskum  nemá žiadny konflikt záujmov.

Výsledky

V prvej časti príspevku sme sa zamerali na jednotlivé činnosti vybraného súboru Podpora v procese rozhodovania 5250 klasifikačného systému NIC (McCloskey, Bulechek, 2000, s. 243). V intervenčnej skupine sestry uskutočňovali všetkých 15 činností. Uvádzame poradie uskutočňovaných ošetrovateľských činností podľa aritmetického priemeru (priemer činností na pacienta): NIC9 Rešpektujte právo pacienta dostať alebo nedostať informácie (3,67); NIC10 Poskytnite pacientovi informácie, o ktoré žiada (3,45); NIC5 Uľahčite pacientove vyjadrenie sa o cieľoch starostlivosti (3,39); NIC3 Pomôžte pacientovi identifikovať výhody a nevýhody každej alternatívy (3,13); NIC7 Umožnite spoločné rozhodovanie (2,85); NIC13 Zastávajte úlohu sprostredkovateľa medzi pacientom a inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (2,17); NIC2 Informujte pacienta o alternatívnych názoroch alebo riešeniach (2,15); NIC1 Určite odlišnosti medzi pohľadom pacienta na vlastný stav a pohľadom poskytovateľov starostlivosti (2,02); NIC11 Pomôžte pacientovi vysvetliť rozhodnutie iným, podľa potreby (1,37); NIC12 Zastávajte úlohu sprostredkovateľa medzi pacientom a rodinou (1,35); NIC15 Odkážte na podporné skupiny, podľa potreby (0,48); NIC14 Odkážte na právnu pomoc, podľa potreby (0,32). Ošetrovateľské činnosti NIC4 a NIC8 uskutočňovali sestry v priebehu piatich dní, ktoré boli určené na dosiahnutie cieľa vždy raz, keď bol respondent zaradený do výskumu. V rámci týchto činností s ním bola nadviazaná efektívna komunikácia hneď na začiatku výskumu (NIC4). V rámci ošetrovateľskej činnosti NIC8 prezentovali sestry práva pacientov.

V kontrolnej skupine sme vychádzali z posúdenia bežnej ošetrovateľskej praxe a ošetrovateľskej dokumentácie na vybraných pracoviskách. Jednotlivé zaznamenané ošetrovateľské činnosti sme zatriedili do kontextových jednotiek podľa činností vo vybranom súbore klasifikačného systému NIC Podpora procesu rozhodovania 5250. V kontrolnej skupine neboli zaznamenávané ošetrovateľské činnosti NIC1, NIC2, NIC3, NIC5, NIC7, NIC9, NIC11. Uvedené činnosti sú zamerané práve na kroky a aktívnu účasť pacientov v procese rozhodovania. Je dôležité, aby ošetrovateľská dokumentácia u pacientov s onkologickou diagnózou obsahovala aj ošetrovateľské činnosti, ktoré sú zamerané na tvorbu rozhodnutia v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Stručné vyjadrenia sestier, s ktorými sme sa stretli v ošetrovateľskej dokumentácii ako „komunikácia s pacientom“ sú nedostatočné a nevyjadrujú obsah rozhovoru sestry s pacientom.

V hypotéze (H) sme predpokladali, že existuje vzťah medzi vybraným súborom NIC Podpora procesu rozhodovania 5250 a výraznými rozdielmi medzi vstupnými a výstupnými hodnotami merania dosiahnutia cieľa pomocou vybraných súborov NOC. Pre potvrdenie hypotézy sme použili z klasifikačného systému výsledkov ošetrovateľstva NOC vybrané súbory: Tvorba rozhodnutia 0906 (Johnson, Maas, Moorhead, 2000, s. 194) a Priebeh rozhodovania: Rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti 1606 (Johnson, Maas, Moorhead, 2000, s. 335) u pacientov s ošetrovateľskou diagnózou Konflikt v rozhodovaní (špecifikovať) 00083.

K tvorbe tohto predpokladu nás viedla skutočnosť, že ošetrovateľské činnosti vo vybranom súbore Podpora procesu rozhodovania 5250 predstavujú komplexný návod na riešenie ošetrovateľskej diagnózy Konflikt v rozhodovaní (špecifikovať) 00083, tzn., že pomáhajú pacientovi v procese rozhodovania v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.

Pre analýzu vstupných a výstupných meraní v intervenčnej skupine sme použili Studentov t-test pre dva závislé výbery. V danej skupine uskutočňovali sestry hodnotenie na Likertovej stupnici (1 – nikdy nepreukázaný, 2 – zriedka preukázaný, 3 – niekedy preukázaný, 4 – často preukázaný, 5 – vždy preukázaný). Toto hodnotenie odrážalo proces a tvorbu rozhodovania pacienta v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Vo všetkých ukazovateľoch vybraného súboru NOC 1606 sme zaznamenali štatisticky významné rozdiely, vyjadrené p = 0,001. V ukazovateli NOC160603 Vyžaduje informácie sú výstupné hodnoty nižšie ako vstupné – signifikantné rozdiely sme nepotvrdili, keďže pacienti vyžadovali v závere procesu rozhodovania menšie množstvo informácií.

Vo všetkých ukazovateľoch vybraného súboru NOC Tvorba rozhodnutia 0906 sme tak isto  zaznamenali štatisticky významné rozdiely vyjadrené ako p = 0,001.

Na základe výsledkov komparačnej analýzy považujeme hypotézu za potvrdenú. Krátkodobý cieľ stanovený v manažmente starostlivosti o pacienta s danou ošetrovateľskou diagnózou zameraný na uskutočnenie rozhodnutia v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou sa u n = 104 pacientov v intervenčnej  skupine dosiahol v stanovenom časovom limite do piatich dní. V kontrolnej skupine na základe analýzy ošetrovateľskej dokumentácie možno konštatovať, že termíny používané sestrami nespĺňajú podmienky pre stanovenie výsledných kritérií, a tým vyhodnotenie dosiahnutia cieľa. Uvedená terminológia bola často nemerateľná (sestry používali terminológiu ako „pacient je informovaný“, „pacient je edukovaný“ a pod.), vyskytovala sa v nízkej početnosti. Z analýzy ošetrovateľskej dokumentácie sa nedá jednoznačne určiť, či sa splnil cieľ.

Diskusia

V našich podmienkach je problematika klasifikačných systémov ošetrovateľstva u onkologických pacientov s konfliktom v rozhodovaní nedostatočne prebádaná. Sestry a taktiež pacienti sa pri rozhodovaní zväčša riadia intuíciou a využívajú predošlé skúsenosti.

Prvým a dôležitým krokom nášho výskumu v rámci manažmentu starostlivosti o pacienta s konfliktom v rozhodovaní, bolo posúdenie uspokojenia potrieb pacienta. Po prvotnej validácii ošetrovateľskej diagnózy Konflikt v rozhodovaní (špecifikovať) 00083 na základe verbálneho vyjadrenia neistoty pacientom o tom, čo robiť, nasledoval zber ďalších informácií prostredníctvom anamnestického záznamu týkajúceho sa konkrétneho rozhodnutia z dostupných alternatív, ktoré je potrebné vykonať. Individuálny neštandardizovaný rozhovor sa zameriaval na určovanie cieľov, hodnôt pacienta, jeho názorov a pocitov z rozhodnutia, ktoré má vykonať. S pacientom sa diskutovalo o jednotlivých alternatívach výberu, ktoré sú k dispozícii, a možných pozitívnych a negatívnych výsledkoch rozhodnutia, o podpornom systéme pacienta, jeho predchádzajúcich skúsenostiach s rozhodovaním. Poskytnuté informácie umožnili sestre potvrdiť správnosť postavenej ošetrovateľskej diagnózy. Ako uvádzajú McFarland, McFarlane (1997, s. 489), pri stanovení tejto diagnózy môže dôjsť k nesprávnemu určeniu, k zámene s ošetrovateľskými diagnózami Úzkosť, Beznádej, Bezmocnosť, Duchovná tieseň a Nedostatok vedomostí.

Dôležitým krokom bolo zistiť najčastejšie súvisiace faktory, ktoré spôsobovali ťažkosti v procese rozhodovania. Uvádzame prehľad súvisiacich faktorov v intervenčnej a kontrolnej skupine, pri stanovení ktorých sme vychádzali z literatúry autorov Carpenito (2002), McFarland, McFarlane (1997), Doenges, Moorhouse (2001), Marečková (2006). Na základe výsledkov výskumu môžeme konštatovať, že v intervenčnej skupine najčastejším súvisiacim faktorom bol: a) nedostatok skúseností v rozhodovaní, b) nedostatok informácií a po c) uvedomenie si ohrozenia systému hodnôt. V kontrolnej skupine bolo poradie nasledujúce: a) nedostatok informácií, b) nedostatok skúseností v rozhodovaní a po c) uvedomenie si ohrozenia systému hodnôt.

Dosiahnutie najvyššej spokojnosti a efektívneho rozhodnutia si vyžaduje dostatok času, ktorý umožňuje jednotlivcovi rozhodnúť sa pre voľbu s najväčším úžitkom a minimálnymi stratami. Problémy s rozhodovaním spôsobuje okrem iného aj stres a konflikt, keď hodnoty a činnosti nie sú v kongruencii. Konflikt môže vyústiť do strachu a úzkosti, a tie majú negatívny dopad na rozhodovanie. Proces rozhodovania sa komplikuje, keď je potrebné rozhodnúť sa čo najrýchlejšie. Vytvorenie inteligentného rozhodnutia v akútnom strese je zložité, ak nie nemožné (Carpenito, 2002, s. 263).

Úlohou sestry je byť pacientovi k dispozícii pri voľbe a posudzovaní rozhodnutia a jednotlivých alternatív a pomáhať zvládať jeho negatívne psychické prejavy v prípadoch časovej tiesne pri rozhodovaní. Počas rozhovorov so sestrami sme mali možnosť zistiť, že sestry na oddeleniach nemajú dostatok času pre pacientov, najmä ak ide o uspokojovanie psychosociálnych potrieb. Zlyháva komunikácia medzi zdravotníckymi pracovníkmi i medzi personálom a rodinou pacienta. Časový stres a nervozita sa prenášajú na pacienta, čo má v konečnom dôsledku negatívny dopad na jeho rozhodnutie.

V procese rozhodovania postupovali pacienti podľa krokov rozhodovania: 1. definovanie problému, 2. spísanie možných alternatív alebo volieb, 3. určenie pravdepodobných výsledkov jednotlivých alternatív, 4. posúdenie alternatív založených na aktuálnych alebo potenciálnych úžitkoch/hodnotách, 5. vykonanie rozhodnutia (Carpenito, 2002, s. 262). Aj pomocou týchto krokov pacienti ľahšie dospeli k rozhodnutiu. Dôležitou súčasťou posúdenia pacienta je určiť aj zdravotnú gramotnosť pacientov pred pomáhaním im s rozhodovaním. Intervencie na podporu rozhodovania prispôsobené klientovej zdravotnej gramotnosti prispievajú k informovanému rozhodovaniu (Ackley, Ladwig, 2008, s. 298).

Onkologické diagnózy sú považované všeobecne za nepriaznivé správy. V našej spoločnosti existuje z tohto ochorenia mimoriadny strach, akási „onkofóbia“, všeobecne ľudia vnímajú rakovinu tragicky. Dôležitý je zo strany sestry a ošetrovateľského tímu efektívny prístup. Tento prístup predpokladá účinný interaktívny proces, ktorého súčasťou je zainteresovaný vzťah determinovaný prvkami terapeutickej komunikácie (Kristová, 2004, s. 183). V súčasnom období je zdôrazňovaná komunikácia ako nová výzva moderného prístupu k ľudskému zdraviu v dennej klinickej praxi.

Pri porovnaní uskutočňovaných ošetrovateľských činností v intervenčnej a kontrolnej skupine sme zistili významné rozdiely. Sestry v kontrolnej skupine uskutočňovali len komunikáciu, ktorá bola zameraná na poskytnutie nevyhnutných informácií, na minimálnu komunikáciu s rodinnými príslušníkmi a v rámci multidisciplinárneho tímu. Z uvedeného vyplýva, že sestry nie sú zvyknuté pracovať metódou ošetrovateľského procesu, tzn., že neposkytovali pacientom ucelené množstvo informácií zameraných na riešenie ošetrovateľskej diagnózy.

V ďalšej výskumnej oblasti sme sa zaoberali významom použitia vybraných súborov klasifikačného systému NOC pri posudzovaní dosiahnutia cieľa u pacienta s konfliktom v rozhodovaní. Vychádzali sme z predpokladu, že existuje vzťah medzi použitím vybraného súboru NIC Podpora procesu rozhodovania 5250 a výraznými rozdielmi medzi vstupnými a výstupnými hodnotami merania dosiahnutia cieľa pomocou klasifikačných súborov NOC. Rozdiely medzi vstupnými a výstupnými hodnotami v obidvoch vybraných súboroch boli štatisticky významné vyjadrené ako p = 0,001 (tab. 1, tab. 2). Hodnotenie pomocou jednotlivých vybraných súborov umožňovalo sestre hodnotiť postupnosť v procese rozhodovania pacienta. Ukazovatele vo vybranom súbore NOC Tvorba rozhodnutia 0906 informovali o procese rozhodovania pacienta, ukazovatele vo vybranom súbore NOC Priebeh rozhodovania: Rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti 1606 informovali o procese rozhodovania v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.

Na základe dosiahnutých výsledkov výskumu v manažmente konfliktného rozhodovania  možno konštatovať, že výsledky sú partikulárne, pretože výskum sme realizovali len u onkologických pacientov.

Záver

Nadobudnutie lepšieho chápania problematiky konfliktného rozhodovania prináša dôležité benefity tak sestrám, ako i pacientom. Dôležitým krokom pri uvedenej ošetrovateľskej diagnóze je pracovanie metódou ošetrovateľského procesu, pretože rozhodovanie a výber pacienta je založený na presne stanovenom postupe. Ak však sestre chýbajú vedomosti, jej spôsob postupu vzniká len na základe predchádzajúcich skúseností či intuície. Takýto prístup je neodborný, často vedie k chybnému spracovaniu výsledkov, je zdĺhavý, neprehľadný a vnáša do procesu subjektivitu. Na základe výsledkov výskumu sme sa presvedčili, že sestry nie sú zvyknuté zaznamenávať všetky činnosti do ošetrovateľskej dokumentácie. Jedným z východísk je použitie klasifikačných systémov a pripravenej dokumentácie v elektronickej podobe. Tento spôsob by sestrám šetril čas, podporoval kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti a  profesionálneho postavenia sestier.

V súčasnom období neustále prebieha vývoj taxonómie NIC. Dopĺňajú sa nové ošetrovateľské činnosti. Vybraný súbor NIC 5250 Podpora procesu rozhodovania je doplnený v súčasnosti o dve činnosti: 1. Asistujte pacientovi pri ujasňovaní hodnôt a očakávaní, ktoré môžu pomôcť pri kritickom životnom rozhodovaní, 2. Používajte interaktívny počítačový software alebo webové pomôcky pri rozhodovaní ako doplnok odbornej podpory (Bulechek, Butcher, Dochterman, 2008, s. 247).

Analýza výsledkov výskumu potvrdzuje aj efektívnosť klasifikačného systému NOC v manažmente konfliktného rozhodnutia. Použité vybrané súbory NOC Tvorba rozhodnutia 0906 a 1606 Priebeh rozhodovania: Rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti  poskytli stabilnú štruktúru pre usporiadanie výsledkov a pomáhali sestrám identifikovať a vybrať výsledky, ktoré riešili u pacientov spolu s osobami podporného systému.

Ohnisko pomoci v súvislosti s danou problematikou spočíva teda v asistencii a v spoločnej logickej tvorbe rozhodnutia, nie v propagácii nejakého rozhodnutia. V našich podmienkach sa používa skôr model paternalizmu, kedy ošetrujúci personál robí všetky rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti o pacienta. Kontrola zameraná na pacienta a ostatných členov podieľajúcich sa na procese pôsobí zvonku. Úlohou sestry je teda obhájiť jeho názor, na ktorý má právo, podporiť pacienta, ale predovšetkým ho informovať o situácii a potrebe vytvorenia kompromisu. Ak pacient nesúhlasí, môže to vyplývať z jeho neinformovanosti.

Zoznam bibliografických odkazov

ACKLEY, B.J. – LADWIG, G.B. 2008. Nursing Diagnosis Handbook: An Evidence - Based Guide to Planning Care. Misoouri : Mosby, 2008. 937 p.

BULECHEK, G.M. – BUTCHER, H.K. – McCLOSKEY DOCHTERMAN, J. 2008. Nursing Interventions Classification (NIC). Missouri : Mosby, 2008. 938 p.

CARPENITO, L.J. 2002. Nursing Diagnosis Application  to Clinical Practice. Philadelphia : Lippincott, 2002. 1270 p.

DOENGES, M.E. – MOORHOUSE, M.F. 2001. Kapesní průvodce zdravotní sestry. Praha : Grada Publishing, 2001. 565 s.

Herdman, T.H. et al. 2007. NANDA International. Nursing Diagnoses : Definitions and Classification 2007 - 2008. Philadelphia : NANDA International, 2007. 343 p.

JOHNSON, M. – MAAS, M. – MOORHEAD, S. 2000. Nursing Outcomes Classification (NOC). Missouri : Mosby, 2000. 610 s.

KRISTOVÁ, J. 2004. Komunikácia v ošetrovateľstve. Martin : Osveta, 2004. 158 s.

MAREČKOVÁ, J. 2006. Ošetřovatelské diagnózy v NANDA doménách. Praha : Grada, 2006. 264 s.

McCLOSKEY, J.C. – Bulechek, G.m. 2000. Nursing Interventions Classification (NIC). Missouri : Mosby, 2000. 911 p.

McFARLAND, G.K. – McFARLANE, E.A. 1997. Nursing Diagnosis and Interventions. Planning for patient care. Missouri : Mosby, 1997. 939 p.

TSCHUSCHKE, V. 2004. Psychoonkologie: psychologické aspekty vzniku a zvládnutí rakoviny. Praha : Portál, 2004. 324 s.

Kontakt

PhDr. Alica Slamková, PhD.
Katedra ošetrovateľstva, FSV a Z, UKF
Kraskova 1
949 74 Nitra
Slovenská republika
e-mail: aslamkova@ukf.sk

Prijaté: 2. 2. 2012
Akceptované: 23. 2. 2012